Nuš, ludé mojí, je to paráda, že sa Vám ťažilo doma lapet a dokvitli sťe lažáluvat do pinďasu a pozrét našú stálú expozíciju, kerú pre Vás spízgali členová starinárského branču společňe z kapitáňma pinďasu. Expozícija pojennáva o našém mesce a též o históriji blízkého okolá od ňeskajších dób až po tí najstaršé. Ňebuďem Vás balamucit a aňi blečat, ale buďellár nám stačev len na tento bagateľ kerí tu kukáťe. Cugrunt je málo na čítání, ale o to vácej na kukání a poučení. Ale abi jazikovedcóv šlak ňetráfal, vipráváňí buďe ďaléj z velkú snahu v spisovčine.

 

            Vážení a milí návštevníci. Vítame Vás v Centre voľného času TipTop a sme radi, že ste si našli trochu času na vzhliadnutie našej stálej expozície, ktorú pre Vás pripravili členovia archeologického krúžku CVČ v spolupráci s vedením CVČ. Expozícia pod názvom „Zo súčasnosti do minulosti“ mapuje históriu nášho mesta a blízkeho okolia od nedávnych udalostí postupnou formou až po tie najstaršie, keď sa na tomto území objavili prvé známky života. Všetky tu vystavené exponáty sú výsledkom takmer tridsaťročnej študijnej a zberateľskej práce jednotlivých členov krúžku, ktorí neustále zveľaďovali a dopĺňali zbierkové fondy. Veríme, že sa Vám naša expozícia bude páčiť a možno pre mnohých z Vás to bude v budúcnosti aj impulzom vo väčšej miere chrániť naše kultúrne a historické dedičstvo.

 

 
 

 

Stála expozícia „Zo súčasnosti do minulosti“ je riešená sektorovým spôsobom pozvoľným návratom akoby cez stroj času do dôb veľmi dávnych.

V jednotlivých sektoroch a vo vitrínach nájdete exponáty s nasledovným zameraním:

Vitrína č.1 – moderné letecké snímky Šale a okolia

            č.2 – privítanie s jednoduchým znázornením spracovania histórie regiónu

            č.3 – dobové pohľady na Šaľu z konca 19. až do polovice 20. storočia

            č.4 – mapové zobrazenie regiónu od roku 1528 až do roku 1932 na dobových mapách

č.5 a 6 – šalianske školstvo, učebnice, obežníky a ďalšie exponáty od 17. až do polovice 20. storočia

č.7 – deti v pionierskej organizácii do sklonku 20. storočia

č.8 – dobová rovnošata pionierskeho vedúceho

č.9 – budovateľské úsilie a aktivity mládeže v 20. storočí

č.10 – krátky pohľad na vojsko (ČSĽA) v 20. storočí

č.11 – voľne na stene pohľad na socialistickú symboliku pred nežnou revolúciou

č.12 – uniforma Verejnej bezpečnosti z rokov 1970 – 89

č.13 – bývalé aktivity Revolučného odborového hnutia

č.14 – poľný kabát Ľudových milícií

č.15 – z histórie činnosti archeologického krúžku CVČ

č.16 – rôzne tváre práce komunistov v minulom storočí

 

Vitrína č.1 – historické platidlá, s ktorými sa môžeme stretnúť v našom najbližšom okolí – prehľad platidiel od praveku až do roku 1918

            č.2 – československé mince od roku 1918 do roku 1992

            č.3 – stredoveké falšovanie mincí

            č.4 – prídelové lístky rôzneho druhu, povinné dodávky na rôzne komodity ako odraz momentálnej hospodárskej situácie

            č.5 – dievčenský kroj z Hájskeho

            č.6 – hájčanský ženský krojový kožuštek

            č.7 – spomienka na šalianskych hasičov z 1.polovice 20. storočia

            č.8 – bežné domáce potreby zo 17. až 20. storočia a rôzna dobová dokumentácia voľne na stene

 

Vitrína č.1,2,3 – široká paleta predmetov z II. svetovej vojny – vyznamenania, zbrane, uniformy, dobové dokumenty, spomienka na SNP

            č.4 – doba rímska a doba sťahovania národov (0-600 rokov n.l.) – zastúpené sú hlavne nálezy zo sídliska vo Veči

            – doba železná (latén a halštat – 0 – 700 rokov p.n.l.) reprezentujú keramické fragmenty a predmety používané keltským obyvateľstvom na území Šalianskeho okresu

            č.5 – výber zkamenelých rastlín a živočíchov od Prvohôr (Ordovik 500 mil.rokov) až po Pleistocén (10 000 rokov p.n.l.) ako ukážka vývoja života na Zemi.

            č.6 – doba bronzová (2000 – 700 r.p.n.l.) – zhustený pohľad na výrobky z tohto obdobia ako napr. kolekcie ozdôb, pracovných nástrojov a zachovalých častí keramiky

            – doba kamenná (Paleolit až Eneolit, 100 000 – 2000 r.p.n.l.) je zastúpená širokým pohľadom na vývoj kamenných pracovných nástrojov a unikátnymi nálezmi pozostatkov neandertálcov nájdených na území Šale a Veče

            č.7 – veľmi široký a zhustený výber pozostatkov pravekých zvierat žijúcich v našom regióne v období Pleistocénu (5 mil. – 10 000 r.p.n.l.)

            č.8 – fragmenty pozostatkov lovných zvierat žijúcich v našom regióne v dobe bronzovej až v stredoveku (2000 r.p.n.l. – 14 stor.n.l.)

            č.9 – pestrý výber hrnčiarskych značiek – kolkov na dnách a okrajoch nádob z 11. – 19. stor. zo Šale a okolia

            č.10 – súbor fajok a fajčiarskych potrieb zo 17. – 20. storočia

            č.11 – torzá zbraní, domácich potrieb, ozdôb, nádob a kostených výrobkov z 11. – 18. storočia

            č.12 – zlomky hlinených nádob, kovové a sklené ozdoby zo 7. – 13- storočia

            č.13 – štiepaná kamenná mikroindustria a ďalšie pracovné pomôcky z mladšej doby kamennej (5500 – 3200 r.p.n.l.)

 

Vitrína č.1 – archeobotanická ukážka zuhoľnatených zŕn pestovaných rastlín od neolitu až po stredovek (4400 r.p.n.l. – 14.stor.n.l.)

            č.2 – stredoveké až novoveké exponáty z 11.-18.stor., ktoré reprezentujú rôzne hrnčiarske výrobky, zbrane, domáce pracovné nástroje, tehliarske výrobky a kamenný šľachtický erb so štítovou šošovicou

            – Slovanské obdobie a včasný stredovek (475 – 910 r.n.l.) predstavujú hrnčiarske výrobky aj s maketovou ukážkou niekdajšej stavby domu

            č.3 – vypuknutie I. svetovej vojny (1914 - 1918) pohľadom cez dobové archiválie a vyznamenania

            č.4 – čapicové odznaky a vyznamenania Františka Jozefa I. a Karola IV.(I.) z obdobia I. svetovej vojny

            č.5 – dobové predmety bežných frontových vojakov na bojiskách a v lazaretoch I. svetovej vojny

            č.6 – voľne uložené exponáty s mlynárskou tematikou z 18. – 19. stor. a dobové obrázky z 20. storočia

            č.7 – archívne dokumenty a pozostatky amerických bombardovacích lietadiel, ktoré v období II. svetovej vojny havarovali v regióne Šale a Jelenca (okres Nitra)

           

 

                                    
 

                                                      
            Vystavené exponáty v priereze reprezentujú bohatú históriu Šale a jej blízkeho regiónu. Len veľmi málo artefaktov pochádza z iných lokalít. Tie boli zaradené do celku pre svoju výraznosť a ľahšie sledovanie vývoja života na Zemi pre našich najmenších školopovinných návštevníkov. Práve z týchto dôvodov aj náš sprievodca expozíciou už v ďalších riadkoch bude písaný zvyčajnou formou od najstarších dejín až po tie najmladšie, lebo expozícia zároveň plní aj funkciu učebnej pomôcky.

            Nájdete tu mnoho miliónov rokov staré skameneliny živočíchov a odtlačky rôznych rastlín o ktorých živote v našom regióne nemáme zatiaľ žiadne doklady. Veľmi sporadicky sa však dajú nájsť len zvyšky sedimentov z Pleistocénu, ktoré podľa časovej chronológie môžeme označiť ako za „včerajšie“. Za pozornosť však stojí prekremenené drevo z oblasti Váhoviec, či sladkovodné lastúrniky (Union) z rieky Váh zo Šale. Sú staré približne 1,5 milióna rokov, ale svojim vzhľadom sa už podobajú dnešným.

            Mimoriadne krásne, výrazné a vzácne doklady však máme už z doby stredného Paleolitu (129 000 – 35 000 r.p.n.l.). Sú to pozostatky pravekých ľudí slepej vetvy Homo Sapiens Neanderthalensis z ktorých sa v Šali a vo Veči našli fragmenty ich lebiek. Unikátne je už len konštatovanie, že na Slovensku sa našli pozostatky z troch jedincov a z toho dva nálezy sú z mikroregiónu Šale. Ich vek sa odhaduje na 40 000 až 80 000 rokov. O ten zatiaľ posledný nález z roku 1995 sa pričinili členovia archeologického krúžku CVČ páni Vozák a Mihálik (prvý nález z roku 1961 zaznamenal pán Syrový). V tých dobách na tomto území bo čulý život, o čom svedčí aj veľké množstvo nálezov kostí a zubov z mamuta, nosorožca srstnatého, jeleňa obrovského i úlomky kostí z medveďa jaskynného. Ďalšími reprezentantmi ľadových a medziľadových dôb sú pozostatky bobra, vydry, diviaka, stepného koňa, soba, bizóna či zas nosorožca alebo slona lesného. Nálezy pochádzajú z koryta Váhu od Váhoviec po Zemné. Osudy našich pravekých predchodcov sú hlboko utlačené do rôznych primitívnych kostených a kamenných pracovných nástrojov vyrobených z pazúrika, obsidiánu, radiolaritu, bridlice i riečnych kameňov. Veľmi veľa námahy musel človek vynaložiť, aby si vôbec takéto nástroje vyhotovil a nimi potom opracoval napríklad tvrdé zvieracie kosti. Bolo to však nevyhnutné, aby úspešne obstál v neustálom zápase o prežitie. Nálezy pochádzajú zo Šale, Veče, Tešedíkova, Dlhej nad Váhom, Selíc, Vlčian a zo Štrkovca.

            Významné sú nálezy štiepanej kamennej mikroindustie z Mezolitu (7700 – 5000 r.p.n.l.), rôzne drvidlá na obilie, hlinené prasleny používané pri tkaní látok, fragmenty hlinených nádob a mnohé ďalšie pracovné pomôcky. Toto všetko používali aj ľudia kultúry s lineárnou keramikou (starý až stredný neolit 5000 – 4500 r.p.n.l.), Lengyelskej kultúry (mladý neolit 3900 – starý eneolit 2900 r.p.n.l.) a v strednom eneolite kultúra s badenskou keramikou (2700 – mladý eneolit 1900 r.p.n.l.). Nálezy sú z oblasti Šale, Hetmína, Trnovca nad Váhom, Tešedíkova a Veče. S takýmito primitívnymi nástrojmi bolo treba šikovne a umne pracovať. Dnes nám to dokazujú rôzne pokusy v rámci experimentálnej archeológie. Takto bolo napríklad dokázané, že kamennou sekerkou sa dá zoťať strom približne v takom istom čase ako dnešnou železnou.

            Prvé kovové predmety na území dnešného nášho regiónu priniesli ľudia Nitrianskej skupiny v staršej dobe bronzovej (1900 r.p.n.l.). Z arzenovanej medi vyrábali nikým neopakované šperky v tvare vŕbového listu univerzálneho použitia. Taktiež sa zachovali malé valcovité kostené korálky a ozdoby z diviačích klov. Mŕtvych pochovávali aj s milodarmi v skrčenej polohe. Zo strednej doby bronzovej (1750 1200 r.p.n.l.) evidujeme nálezy z Karpatskej mohylovej kultúry z oblasti Trnovca nad Váhom, Veče, Šale, Hetmína, Selíc a Diakoviec. Veľmi zaujímavé je sledovať z rôznych úlomkov hlinených nádob vývoj estetického cítenia a šikovnosti hrnčiarov, ktorí ešte v týchto dobách nepoznali hrnčiarsky kruh. Pre svoju výraznosť sú vystavené nálezy aj zo Serede a Cabaja – Čápora.

            Dobu železnú – hlavne Latén (starší – 400 r.p.n.l. až stredný – 100 r.p.n.l.), nám veľmi krásne na tomto území reprezentujú Kelti. Sú to rôzne železné pracovné pomôcky, sklenené korálky a ozdoby, výrobky z medi, drvidlá na obilie, hlinené prasleny a závažia na tkanie látok, železná troska z tavby železa a torzá z krásnych hlinených nádob, ktoré sa už vytáčali na rýchlorotujúcom hrnčiarskom kruhu. Nálezy pochádzajú zo Šale, Trnovca nad Váhom, Veče a Klučiarne. Mimoriadne významný je nález striebornej keltskej mince typu Simering, ktorá sa našla v Hájskom. Postupným odchodom Keltských kmeňov sa vytratil aj rýchlorotujúci hrnčiarsky kruh.

            Kultúru starovekého Ríma nemusíme chodiť obdivovať len do Talianska. Oblasť Šale a blízkeho okolia je ňou doslova obsypaná. Domáce Kvádske a Germánske kmene zvádzali neustáli boj s rímskymi légiami. Z takzvanej Rímsko – barbarskej kultúry (0 – 400r.n.l.) sa nám zachovalo veľa pamiatok. Pochádzajú hlavne z Veče, Trnovca nad Váhom, Dlhej nad Váhom a zo Štrkovca. Obdivovať môžeme zlomky vzácnej rímskej keramiky Terra sigillaty, rôzne spony a ozdoby na odev, úlomky jemnej hlinenej keramiky s výzdobou i bez nej. Toto boli v prevažnej miere importované výrobky. Rímsky pohrebný zvyk dokumentuje i pokrivené sitko a naberačka na víno. Veľmi dobre sú rozlíšiteľné výrobky domácich hrnčiarov. Na rôznych úlomkoch je vidieť, že hrubý hlinený riad bol vyhotovený v ruke a je zdobený nechtovaním Taktiež sa zachoval výmaz z rôznych chatrčí, prasleny, železné kliny a klince, hrebene na ľan či kostené hladidlo.

            Včasnoslovanské, Avarské a Veľkomoravské obdobie (500 až 910 r.n.l.) je zastúpené rôznymi nálezmi hlavne z Veče, Trnovca nad Váhom, Šale a Diakoviec. Je to rôzne domáce náradie, časti konského postroja, prasleny, fragmenty keramiky, sklené i kovové ozdoby, kostené korčule a hladidlá. Raritou je zachovalá drevená lopata s vymeniteľnou železnou botkou. Zachovala sa len vďaka tomu, že dlhé storočia ležala vo vode bez prístupu vzduchu. Na ilustráciu je vystavený i model stavby domu.

            Nálezmi zo včasného stredoveku (9. – 12.stor.) ako napríklad strieborné a bronzové záušnice a rôzna keramika, sme sa postupne dostali do obdobia, kedy sa začali zjavovať prvé písomné zmienky o Šali a iných obciach nášho regiónu. Z tohto pohľadu je aj interpretácia našich nálezov a vystavených exponátov omnoho jednoduchšia. Podľa písomných prameňov – vzácnych archiválií môžeme postupne dokumentovať udalosti v rôznych storočiach až po dnešok. A že to boli obdobia ťažké a pre obyčajný ľud nebezpečné, plné utrpenia, tomu nasvedčujú aj nálezy z nášho regiónu. Vo väčšej miere sa objavujú zbrane a súčiastky zbroje. Sú to napríklad meče z 15.stor. zo Šale, drôtená košeľa z 13.stor. zo Štrkovca alebo bodné a sečné zbrane zo 16.stor. zo Šale. K tomu patria aj ostrohy, palcát, sekery a podkovy. Z oblasti Šale, Veče, Dlhej nad Váhom, Štrkovca, Selíc, Hetmína, Diakoviec, Vlčian a Nededu sa nám zachovali v torzovitom stave rôzne hrnčiarske značky na keramike z 11.- 20.stor., úlomky z ozdobných kachlíc zo 16.-18.stor. alebo rôzne pracovné pomôcky – kováčske výrobky zo 17.-19.stor.

            Na porovnanie pre našich najmenších školou povinných návštevníkov sú vystavené aj rôzne nálezy z hradu Gýmeš od neďalekej Nitry. Z tohto pohľadu sú zaujímavé úlomky „hradnej keramiky“ kde svojou masívnosťou upútajú pozornosť zásobnice na potraviny. Niekdajšiu prítomnosť kaštieľa v Hornom Jatove zas reprezentuje kamenný plastický rodinný erb grófa Jozefa Esterházyho a štítová šošovica z roku 1725. Zaujímavá je aj mapa z roku 1792, ktorá nám zobrazuje koryto rieky Váh s priľahlými obcami a pôvodnými hrádzami proti záplavám. Do 17.-19. stor. radíme aj delostreleckú muníciu a mažiare. Tieto nálezy sú z koryta Váhu zo Šale. Jednotlivé historické obdobia sú vhodne doplnené obrazovým a fotodokumentačným materiálom. Drobné exponáty pre lepší vizuálny zážitok sú umiestnené chronologicky v prostriedku sály v nižšie položenej plochej vitríne. Nezabudli sme ani na málo videné exponáty zuhoľnateného obilia a ďalších požívatín od neolitu – želiezovská kultúra (cca 4400 r.p.n.l.) až po 20. stor. so vzorkami na porovnanie. Prezentovaný je aj vývoj rôznych platidiel od výmenného spôsobu v strednom až mladom paleolite (80 000 – 20 000 r.p.n.l.) postupne až do roku 1992. Kde boli peniaze, tam bola aj snaha o falšovanie. Dokumentujú to exponáty od dôb rímskej ríše (2. stor. n.l.) postupne cez 15. stor. až po dnešok.

Priestor je venovaný aj predmetom každodennej potreby z novoveku. Istotne zaujmú exponáty s mlynárskou tematikou. Pochádzajú z oblasti Štrkovca a Šale z koryta rieky Váh. Väčšine návštevníkov budú známe rôzne úžitkové predmety z 19.-20. stor. ako napríklad rôzne druhy sklených fliaš, príbory, žehlička na drevené uhlie, či hrebeň na ľan. Zaujímavá je aj kolekcia hlinených fajok a fajčiarskych potrieb zo 17. – 20. storočia. Taktiež z nášho regiónu pochádzajú rôzne hrnčiarske výrobky z 19. až 20. storočia. Tehla ako stavebný materiál je dnes známa každému. No v minulosti to bola veľmi drahá vzácnosť. Preto sme zaradili medzi exponáty aj tehliarske výrobky zo 16. až 19.storočia s tehliarskymi a cechovými značkami. Tie najstaršie na sebe nesú vročenie a iniciálky majiteľa. Výrečné sú aj písomnosti z rokov 1820-1890,z obdobia prvej svetovej vojny, žobračenky a školské obežníky z rokov 1933-43. Prudký rozvoj nášho okresného mesta zobrazuje kolekcia dobových aj nových pohľadníc aj fotografií. V období druhej svetovej vojny sú zaradené rôzne zbrane, munícia, dobové písomnosti a vyznamenania. Venovaný je aj priestor havarovaným americkým bombardovacím lietadlám v našom regióne s bohatou dokumentáciou. Unikátnym exponátom je aj zástava Slovenského dobrovoľného hasičského zboru obce Šaľa z rokov 1932-34. O jej záchranu sa zaslúžil pán Šorman, ktorý mnohé namáhavo získané poznatky k tomuto exponátu opísal vo svojej publikácii venovanej dychovým  hudbám v našom meste.

Stála expozícia je výsledkom takmer 30-ročnej práce mnohých členov archeologického krúžku CVČ, obdivovateľov i objaviteľov histórie nášho regiónu. Nejeden kľúč k novým poznatkom sa nám povaľuje priamo pod nohami. Stačí sa len zohnúť , zdvihnúť ho z prachu okolitých polí, pozbierať po plážach pri Váhu , alebo si ho všimnúť v rôznych stavebných výkopoch, či zachrániť zo starej povale. Po očistení nám porozprávajú aké radosti, bôle , starosti i súženia mali naši predkovia, či odhalia mnohé tajomstvá aj pre ďalšie generácie. Preto si vážme a strážme všetky naše pamiatky a nedopusťme, aby sa k nim dostali „ nenechavé ruky “.

 

Stála expozícia, ako už bolo predznačené, plní úlohu učebnej pomôcky. Preto je našou snahou poskytovať záujemcom podklady k rôznym školským prácam , olympiádam, k rôznym kurzom pre zvyšovanie kvalifikácie, pre rôzne stredoškolské odborné činnosti, ročníkové a seminárne práce pre vysoké školy, diplomové práce a štátne skúšky, ale aj podklady pre rôzne druhy umeleckých činností, či bádateľské aktivity v medziach platných štátnych zákonov.

 

 

                                                                                 

 

 

Belovič Alexander- Krátky slovník nárečia Slovenského- Šalianského, r.1998

Bukovsky László - (zostavovateľ) – Mátyusföld II., Egy régiótörténete a XI.

századtól 1945-ig, r.2005

Březinova Gertrúda – Laténske sídlo v Šali – Veči v okrese Galanta

Študijné zvesti 32, r.1996

Čutrík Ľudovít – Hájske 1113-2003, r.2003

Dvořák Pavel - Stopy dávnej minulosti 1 – Slovensko v praveku, r.2002

Fottová Eva - Záchranný výskum germánskeho sídla z mladšej doby rímskej v Šali – Veči, AVANS 2002

Hunka Ján – Roth Peter – Sídlisko z mladšej doby rímskej v Šali – Veči, Študijné zvesti 24, r.1988

Izsóf Jozef – zostavovateľ – Vághosszúfalu, Dlhá nad Váhom , r.1993

Kaššák Peter – Hrodegh Marián – Konečná zastávka: Slovensko !, r. 2007

Kolektív – Trnovec nad Váhom , Tornóc , r. 1993

Kolektív – Šaľa – Vydané pri príležitosti osláv 980. výročia Šale , r. 1982

Kolektív – Archivum SALA l;ll;lll; - ročenky Štátneho archívu v Bratislave, Pobočka Šaľa, r. 2004,2005,2007.

Kolektív - História a súčasnosť obce Močenok, r. 2003

Kolektív – Horné Kráľová – bulletin k 880. výročiu prvej zmienky o obci v druhej Zoborskej listine , r. 1993

Kuklovský Rudolf – Šalianski židia , r. 2002

Lelovics Tihamér – A peredi csata története , A zsigárdi csata - A királyrévi csata ,r. 1999

Macháček Pavol – Šaľa v dejinách, r. 1934

Molnár Imre – Deáki , r. 2002

Nováková Veronika – zostavovateľka – Veča, r. 1993

Nováková Veronika – Pečate miest a obcí v regióne Galanty a Šale

Nováková Veronika – zostavovateľka- - Šaľa, r. 2004

Nováková Veronika – zostavovateľka – Vágsellye 1002-2002, r. 2002

Pukkai László – Mátyusföld I ., A Galántai járás társadalmi és gazdasági változásai 1945 – 2000, r. 2002

Šmida Karol – Šaľa – Kapitoly z histórie mesta , r. 1993

Šmida Karol – Šaľa medzi dvoma vojnami , r. 2000

Točík Anton – Pohrebisko z doby Avarskej ríše v Šali I. – Veči , Študijné zvesti 29, r. 1993

 

 

 

                                                                                  Spracoval: Ján Kormoši

                                                                                          Grafická úprava: Ing. Michal Malárik

                                                                                Vydal: Centrum voľného času TipTop 

                                                                                         M.R.Štefánika 12, 927 01 Šaľa

                                                                                                                                V roku 2008